NízkeTatry 2024 (Mýto pod Ďumbierom)

Na prelome februára a marca sme sa vybrali na Tomášovu chatu do Mýta pod Ďumbierom. Napasovali sme to na termín Vysokých Tatier, kam sme sa následne niektorí z nás presúvali.

Prvá skupinka dorazila na chatu už vo štvrtok. Predpokladám, ako to už býva, že chatu najprv bolo treba trochu „priviesť naspäť k životu“, tzn. pustiť vodu, doniesť drevo, zatopiť a pod. Takže keď zvyšok z nás dorazil v piatok a sobotu, mali sme pocit, že sme dorazili niekam, kde je útulne, teplo, krb a pocit „domova“. Oheň plápolal, sedelo sa v kreslách a čítali sa rôzne knižky – prirodzene, prevažne s lezeckou tematikou. Nazvala by som to také zimné lezecké „hygge“ 😊

Čo sa týka počasia, tak sme to, ako sa hovorí, „úplne nevychytali“. Ako je už asi všeobecne známe, tohtoročná zima bola viac než netypická (a úprimne dúfam, že budúci rok si reputáciu opäť trochu napraví), snehu dole bolo máličko, ak vôbec. Za celý svoj život si Mýto vo februári pamätám vždy pod snehom, toto bolo snáď prvý krát, čo to bolo inak. Napriek tomu sme myslím každý deň využili dosť naplno a pobytu to na radosti neubralo.

Chodilo sa na neďaleký lyžiarsky svah v Mýte, na Čertovicu na bežky a prirodzene, najmä na hrebeň Nízkych Tatier, či už peši, s mačkami alebo na skialpoch. Vybrali sme sa tam viackrát. Väčšinou sa výhľady nekonali, kraľovala väčšinou mlha a náročnejšie podmienky. V nedeľu sme sa väčšia skupinka odviezli autobusom na Čertovicu, odkiaľ sme následne po hrebeni šľapali na Chatu Generála M. R. Štefánika (a niektorí až na Ďumbier). Aby som bola férová, prvú polhodinu bolo slnko a aspoň na chvíľu sa naskytol krásny pohľad na Vysoké a čiastočne i Západné Tatry. Hore to bol trochu Klondike; ale tí, ktorí v NT už strávili nejaký čas, vedia, že je to relatívne typické :D (ako takmer kdekoľvek na horách ale mám pocit, že Chopok – Jasná a okolie si svoj názov občas vybral trochu zo žartu :D). Každopádne, na chate čakala skvelá kapustnica (pre nevedomých – zelňačka) a následne skvelý zjazd dolu, okolo Jaskyne Mŕtvych Netopierov na Trangošku.

V pondelok sme niektorí bohužiaľ home-officovali (predsalen sa ale lepšie pracuje pri krbe na horách ako v Prahe v kancelárii, change my mind), iní využili deň tak, že šli na pešiu turistiku po okolí. Kúsok nad Mýtom sa tiež nachádza veľmi zaujímavá kaviarnička, uprostred lúk a s výhľadom na okolitú krajinku. Keď máte šťastie, tak aj na hrebeň Nízkych Tatier a pasúce sa kravy. S pomaly stúpajúcou hmlou z okolitých lúk a vrcholkov stromov za mňa dosť idylka.

V utorok sme sa vybrali opäť smerom na Chopok, tentoraz zdola z parkoviska na Krupovej. Odtiaľ je to na Chopok zhruba 1000m prevýšenie. Niektorí pokračovali z Chopku ďalej po hrebeni na Ďumbier (po druhý krát, žiadne panoramatické výhľady); iní si to dali zdola hore rovno 2 krát (lebo veď prečo nie :) ) a niektorí boli radi, že to vzhľadom na všadeprítomnú hmlu dali hore raz a podarilo sa im trafiť do Kamienky (Kamennej chaty) - keď je vidno na 3 metre a fučí, tak aj to môže byť vcelku výzva. Zjazd naspäť dolu do doliny sme vzali okolo Zadných Derešov a na našu radosť mlha potom trochu vystúpala, čiže sme si ho mohli užiť naplno :)

Rada by som ešte upriamila pozornosť na gurmánsky aspekt tohto pobytu. Za jedálny lístok by sa, ako sme sa zhodli, nemuseli hanbiť ani hipster podniky v Karlíne :D V piatok sa piekli domáce buchty, v sobotu sa robili bryndzové halušky, ktoré nesmeli chýbať (pričom sme ich trochu upgradovali na tzv. „hipsterské halušky“ tým, že sme tam pridali rukolu ale psst), ďalšie dni sa opäť piekli kysnuté buchty či pečené kura alebo sa robila skvelá kapustnica so španielskymi salsichami... Veru, pojali sme to celkom štýlovo.

Večery sa inak niesli v priebehu hrania na gitare či spoločenských hier (opäť som si potvrdila, že „Kocky“ proste asi nie sú moja hra ale netreba sa vzdávať) a len striedmeho konzumovania alkoholických nápojov. Jedinú výnimku snáď tvoril posledný večer, keď nás návštevou poctil aj Pilo a pri víne sa rozoberali, ako to už býva, minulé a snáď aj budúce oddielové historky a budúcnosť.
Ešte väčšia romantika by to asi bola, keby som mohla napísať, že za oknom ticho padal sneh... ale nemôžme mať všetko naraz. Na konci sme chatu opäť „zazimnili“, aby nás snáď opäť mohla privítať o rok.