Letné Alpy alebo O výlete na polceste medzi Dolomitami a Hohe Wandom

K nástupu na Kalbling

jedničkový - dvojkový terén pod prvým nýtom

Začíname

Budeme končiť

Všechny obrázky

Pred rokom si ešte ani nevedel, čo znamená polovičný lodný uzol, a teraz sa to deje: máš za sebou nováčkovské skúšky a ideš to s oddielom zakončiť do Álp. Desať dní si s parťákom vymieňate správy o cestách, tvoríte itinerár, po oku sledujete predpoveď, ktorá hlási vytrvalé dažde, ale je to ešte ďaleko a dovtedy sa počasie určite ešte dvakrát zmení. Tentokrát ale predpoveď počasia neustúpčivo informuje, že v Canazei bude liať, 5 dní pred, 3 dni pred, v deň odjazdu. Na Discorde sa rozbieha diskusia. Windy potvrdzuje slotu, rodí sa alternatívny plán a nakoniec je rozhodnuté: ideme na Hohe Wand. Než sa ale počasie úplne pokazí, tvoríte s parťákom alternatívu alternatívy: 2 dni v národnom parku Gesause. Po trénovaní na Bořni si veríte na cestu Weidhofnerweg na Kalbling. Je tam jedna platňa za 5, zvyšok sú trojky-štvorky. Platne miluješ, takže to nebude nič, čo by ste nemali zvládnuť.

Ráno: skoré vstávanie, raňajky, presun k chate a postupné stúpanie po turistickej ceste k nástupu. Kalbling vyzerá ohromne, robíte prvé foto a stúpate ďalej. Opúšťate turistický chodník a jedničkovým-dvojkovým terénom sa škriabete ďalších 150vm k nástupu do cesty. Parťák prebral iniciatívu, takže ani nevyťahuješ telefón. Idete bez istenia, nech sa nezdržiavate, aj keď cestou stretávate nýty – predsa len má okolo 16h začať dážď. Snažíš sa poriadne ohmatkať každý kameň, aby ti nevypadol z ruky, a pozoruješ, ako sa raz za čas väčší či menší kus kameňa uvoľní a kotúľa sa do hlavného žľabu, ktorý obchádzate v bezpečnej vzdialenosti. Po niekoľkých minútach sa zhodujete na tom, že ste asi našli začiatok cesty, hoci ten komín, ktorým to má začať, nejako nevidíte. Ostatné ale sedí, takže to beriete tak, že v Rakúsku asi majú široké pole pre interpretáciu komínov. Obliekate sa, pri preväzovaní prsáku ešte pomyslíš na Ficka a jeho anekdotu o tom, že po horoškole väčšina ľudí prsák odkladá, ale nechá si aspoň helmu, ale on ho po rôznych skúsenostiach nosil aj na Off. Ale to už prebieha partner check. Trochu ti ten ne-komín, ktorým sa chystáte liezť, nedá pokoj, pokukuješ po jednej hrane asi 25m napravo a vravíš si, že možno za ňou… Parťák začína, zaznie obligátne leziem – istím. Prvá dĺžka by mala mať 20 metrov. Pri štande by ste mali stretnúť tri nýty, ktoré vedú inou cestou. A fakt, po asi 20 metroch, kolmo hore a mierne vľavo od teba parťák nachádza štand a ty k nemu dolezieš tým akože komínom, ktorý je so zažmúreným okom kútom, ale vlastne je to skôr rampa. Sú tam tie tri nýty zakreslené v tope, lenže obaja sa zhodnete, že to pocitovo nebolo za dva, ale skôr za 4. Nie ste si celkom istí, obzeráte sa, či náhodou nie ste inde, ale nikde napravo od vás nevidíte ani ten komín, ani iné tri nýty. Takže si vravíte, že asi musíte byť dobre.

Teraz vedieš ty, znovu čítaš topo, ktoré hlási mierne vľavo na platňu ohraničenú hranou, a presne to aj vidíš. Ibaže to je férový kút, mohli to tam do toho topa rovno tak aj zakresliť... Má tam byť skoba a nad ňou nýt, takže opatrne postupuješ a hľadáš. Založíš jeden krásny obhoz, a potom vklínenec a dva friendy, ktorým vlastne neveríš, ale vždy sa optimisticky utešuješ, že ide o pasáž za 4+ a po ďalších dvoch metroch snáď narazíš na lepšie miesto na založenie. Zase kúsok odliezaš a stále si nenašiel žiadne istenie, ktorému by si fakt veril. Stojíš v kúte, prestupuješ z nohy na nohu, obchytkávaš skalu, snažíš sa to vymyslieť. Trošku si zlezieš na lepšie miesto, začínaš cítiť ruky aj lýtka. Parťák sa pýta, či to je fakt za 4, a ty mentálne skenuješ: je tam čo chytiť, takže to asi 4 bude. Nejak si došiel k názoru, že keby to bolo za 7, tak tam ani nebude čoho sa chytiť, nie? Takže posielaš pozitívny signál ‚Áno je to za 4‘ a premýšľaš čo ďalej. Urobíš dva ťažké kroky, pri ktorých nevieš, kam položiť nohy, ďalej to vyzerá ako vyhladený obliak. Skoba ani nýt nie sú na obzore, ale ty sa utešuješ, že po tejto pasáži ich už určite nájdeš. Opatrne sa posúvaš vyššie a vtedy sa to stane: pošmykne sa ti noha, ešte sa brániš, ale od tohto momentu to už do rúk preberá gravitácia. Padáš. Cítiš napnutie lana, cuknutie a vieš, že prvý frend je vonku, potom cuk-cuk, to je ten ďalší frend a vklínenec na posilnenie morálky, ktoré prevalcovala neosobná sila fyziky a ty letíš chvíľu dole hlavou, potom zase hore hlavou, nejak ťa otočí a dopadneš do lana.

Okamžite kontroluješ motoriku a krv. Žiadna zlomenina ani masívne krvácanie. Škrabance. Členok. Hlásiš že žiješ a potom sa odmlčíš. Dívaš sa na ten kút asi 12 metrov nad sebou a vravíš si wow. Jedno lano je napnuté okolo skaly, druhé je voľné. Ešte tomu nerozumieš, ale teraz sa potrebuješ sústrediť na telo. Vstrebávaš ten nával adrenalínu, z ktorého ťa ide vypnúť, a dýchaš. Sedíš tam odhadom 10 minút, a keď prídeš k sebe, riešite lano. Drží ťa len ten jeden napnutý fúz a nie, nie je to ten prvý tutový obhoz, je to len lano napnuté tvojou vlastnou váhou na random kameni bez istenia. Okamžite sa preberieš a bez zmeny ťažiska hľadáš okolo seba stupy a chyty, lebo keď to povolí, tak si ešte pár metrov poletíš. Úplne sa ti tá teória o dvojičkách v horách, o preseknutí lana a podobne, prekladá do reálneho obrazu. Ale s parťákom to nakoniec dáte a ty vraciaš sa k nemu na štand. Ste radi, že sa vidíte. High-five, p°čo vole, čo teraz? Pravý členok odmieta úplnú záťaž, ale je mobilný. Nechceš skončiť takto, po páde.

Odrazu k vám prilieza Rakúšan s borkou. On má taký swag a takú širokú interpretáciu metodiky, že vám pri pohľade na ten absurd len padá sánka a vaša vzájomná komunikácia sa odohráva rečou tichých pohľadov. Teraz je rad na ňom, aby prekliesnil cestu alebo povedal, že ste niekde úplne inde. Skúša to v podstate free solo, strašne mu držíte palce nech nespadne, lebo jeho borka má v rukách miesto lana mobil. Našťastie nespadne, otočí to, a povie, že to nie je vaša cesta. Treba ísť dole. Najskôr spustí ženu, ktorá jačí strachom, on sám „zlaní“ tak, že len prerúčkuje dole po lane – šialené - a sú preč. Kým vy metodicky zlaňujete za nimi, on pri hľadaní toho komínu zase riskuje život, ale to už je popoludní a vy ste v podstate ešte ani nenašli svoju cestu. Zisťujete, že to čo ste liezli, je Linke Sudwand (7+) a všetko začína byť jasnejšie.

Treba naskočiť naspäť na koňa, takže sledujete Rakúšana a naliezate – tentoraz už skutočne – do komína za 2 a šplháte ďalej. Rakúšan nad vami ešte za dramatických okolností niečo kričí, kým okolo vás sviští helikoptéra a ty zachytíš len jeho výkrik „Rechts!“ Keď uvoľní šuter o veľkosti tvojho hrudníku, okamžite pochopíš a hodíš sa doprava. Kameň len tak presviští okolo tvojich ramien dole do žľabu a na tebe sa usádza skalný prach. Stále ale nemáš dosť. Naliezate do špáry 4+, ale obaja ste už takí vysilení, že hoci tomu dávate všetko, nedá sa. Obaja ste si pritom ešte dobre zapadali, tentoraz už do krásnych nýtov, takže si môžeš povedať, že si to len tak nevzdal. Naskočil si na koňa, zapisuješ si svoj prvý outdoor pytel ever. Ako obetu tam nechávate dve presky a anténu z vysielačky. Toto snáď ani nebola maturita, toto boli prijímacie skúšky do hôr. Vraciate sa dole, občas okolo vás presviští kameň, ten zvuk je hrozný, a ty si vravíš, ako je možné, že najväčší strach máš práve teraz, keď traverzujete zlaňovaním?

Večer sa členok zhoršuje a ráno začína puchnúť, takže namiesto Hohe Wandu sa rozhodneš ísť radšej domov na vyšetrenie. Dopadne dobre: bez zlomeniny. Myslíš na to, že keby mala Humanita súťaž o pád roka, bol by si určite vo finále spolu s Pati. Kým ostatní sa na Hohe Wande postupne stávajú riadnymi členmi oddielu,
ty si na prijatie za riadneho člena ešte chvíľu počkáš. Vlastné cenné skúsenosti máš bohaté tak či tak a doma spisuješ zopár ponaučení do budúcnosti:

1. Nepodceňuj prípravu. O to viac, keď na poslednú chvíľu meníš lokalitu. Je to v cudzom jazyku a ty si v aute? Nevadí.
2. Partner check platí aj pre navigáciu. Nechať sa viesť je príjemné, ale vzájomne sa s parťákom overujte. Hlavne v prostredí, ktoré je pre vás oboch nové.
3. Dôveruj svojim pocitom. Keď sa ti niečo nezdá a máš pochybnosti, zastav sa, otoč sa, zlez. Daj si niekoľko minút navyše na preskúmanie terénu, aj keď sa kvôli počasiu ponáhľate. Nakoniec to ušetrí hodiny.
4. Neprepadni confirmation bias. Rozhoduj sa na základe všetkých informácií, nie len tých, ktoré tvoj názor utvrdzujú.
5. Používaj prsák aspoň tam, kde lezieš s baťohom, po vlastnom alebo môže dôjsť k veľkému a nebezpečnému pádu. Prakticky overené.
6. Začínaj v nižších stupňoch. Hlavne v začiatkoch. Aj keď si v inom teréne overíš, že onsajtneš cestu za 7-, v novom prostredí stačí max. 4. Bezpečne zisti, ako sa v danej lokalite cítiš. Aký je charakter skaly. Obtiažnosť môžeš zvyšovať postupne.